Fico je trest za to, že sa nemodlíte

Autor: Ivan Rias | 23.6.2006 o 20:00 | Karma článku: 15,24 | Prečítané:  5945x

Letný lejak ma zahnal pod strechy Tesca, ktoré už poskytovali útočisko pred poriadnym daždiskom peknej hromade ľudí. Bolo ich tam neúrekom. Táto hučiaca masa obopínala budovu takmer po celom obvode.

Rozmýšľal som, či nevojsť do predajne, ale poznám sa dobre, zas by som vyšiel ovešaný taškami plnými nepotrebných taľafatiek. Je to neduh, ktorým trpíme my zazobanci strednej triedy.
Tak som ostal vonku, dýchal čerstvý vzduch a preklínal svoju lakomosť, že som zaparkoval asi tristo metrov odtiaľto, len aby som nemusel platiť parkovné. Nuž i my, boháči, máme svoje muchy.
Čierňava nad mestom neveštila nič dobré, vyzeralo to, že si ešte chvíľu postojím. Obzerám si ľudí vôkol seba, takmer každý s každým sa rozpráva, počuť smiech i detský plač. Z náprotivnej strany uteká k nám akýsi oneskorenec, keď dobehol, bol už celý premočený, vyzeral, akoby práve vyšiel z Hornádu, ale o chvíľu bolo jasné prečo. Mal poriadne pod kalapom, razilo z neho ako z pálenice a hrešil jedna radosť. Kurva, to máme počasie, čo? Do riti, hik, práve dnes musí tak liať, kurvafix. Poviem vám, chlapík nadával a klial tak, že aj oberlajtnant Hans-Karl Švoňavec, veliteľ 15. michalovskej zrýchlenej jazdeckej divízie, by vyzeral pri ňom ako učiteľ katechizmu. A to vám bol nejaký hulvát! Ten keď sa pošmykol na konskom hovne pred slávnostne nastúpenou jednotkou a zašpinil si sviatočný mundúr, dokázal hrešiť v kuse niekoľko minút, a slabšie povahy omdlievali. Takto mi to starý otec rozprávali.
Opilec ešte chvíľu nadával a potom, chvalabohu, vošiel do predajne, aby obšťastnil svojimi duchaplnosťami aj predavačky.

Až teraz som si všimol, že stojím pri skupinke mládencov, pripadali mi takmer rovnakí, nielen vekovo, ale aj oblečením a rečami. Skrátka, akoby ich jedna alma mater mala. To, že sú študenti, bolo neodškriepiteľné, to sa pozná. Ale ak by ste si mysleli, že budú debatovať o tom, koho ešte aké skúšky čakajú, ste na omyle. Táto spasiteľka rána a záruka krajších zajtrajškov sa rozprávala o politike! O Ficovi. Tí mu ale dávali do tela! To by mal počuť, boľševik. Ak takto rozmýšľajú o ňom mladí, nie je to s nami také zlé. Fico sem, Fico tam, debata mala hlavu i pätu, dobre si Vševedka podávali. Hríbovo Pod lampou sa môže ísť pásť.
Dážď pomaly ustával, ľudia sa začínali rozchádzať. K "mojej" skupinke zrazu pristúpila babka v šarišskom kroji, ktorá si zrejme tiež vypočula ich rozhovor, a tichým hlasom riekla:
Fica máce za to, že še nemodlice. A odišla, múdro pokyvkávajúc hlavou.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár šéfredaktorky

Nemôžu zo seba vyvrátiť Kočnera ako pokazené jedlo

Kočner nie je fikcia, nie je vymyslená Marvelovská figúrka.

Blcháč zo Smeru: Kočnera poznám ako podnikateľa od nás

Kočner písal nielen o politikoch, tvrdí primátor Liptovského Mikuláša.


Už ste čítali?