Landa dal o sebe vedieť v roku 1987, keď s Davidom Matáskom (mohli sme ho vidieť v Kleinových Básnikoch) a s ďalšími dvoma kamarátmi založil kapelu a pomenovali ju podľa vinárne, kde sa schádzali - Orlík Skupina sa profilovala ako skinheadská. V rokoch 1990 a 1991 s Orlíkom vydal albumy Oi! a Demise, ktoré mali najmä medzi mládežou veľký úspech. Texty pesničiek reagovali na problémy 80. rokov a niektoré jednoznačne podporovali hnutie skinheads a, žiaľ, nevyhli sa ani rasistickej tématike (Bílá liga).
Keď má človek devätnásť, má chuť meniť i zmeniť svet, chce byť iný ako ostatní. Viem to podľa seba, aj ja som v tom veku šiel "proti všem", neprispôsoboval som sa konvenciám, bol som priam rebelant. Nikdy som však neinklinoval k extrémistom v akejkoľvek forme a môj najväčší "hriech" bol obdiv k hippies. Poviem to z mosta doprosta - a tým si získali aj mňa - že väčšina textov bola silne vlastenecká a Landa a spol. sa usilovali prebúdzať a dvíhať národnú hrdosť Čechov.
V takomto trende úspešný i zatracovaný spevák pokračoval aj po osamostatnení, po rozpade kapely. Z dnešného pohľadu možno Orlíku vytknúť hlavne jeho podiel na šírení hnutia skinheads v Čechách, aj keď kapele o to istotne nešlo a už vôbec nie o súčasnú formu tohto hnutia. Od toho sa Orlík jednoznačne dištancoval ešte v 90. rokoch.
Ale vyholená hlava, drsný výzor a priamočiare ostré slová naďalej robia z Landu kontroverznú osobnosť.
Tak ako je to vlastne, Daniel?
Po rozpade kapely Orlík sa Landa vydáva na sólovú dráhu a v roku 1993 sa prezentuje svojím prvým albumom Valčík. Medzi desiatimi skladbami sa objavil aj Krysař, a táto pieseň sa neskôr stala lajtmotívom úspešného rvnomenného muzikálu. Potom pravidelne, takmer vždy na konci roka, vydáva svoje ďalšie albumy. Landovi možno vyčitovať všeličo z hudobnej, alebo inej stránky, ale jedno mu treba priznať - jeho pesničky sú osviežením pre tých, ktorí majú už dosť sladkastých textov o láske a o tom, ako sú všetci ľudia šťastní. V textoch nastoľuje otázky, ktoré hýbu spoločnosťou - drogy, kriminalita, spoločenská netolerantnosť. A ja verím, že to nebolo a nie je iba gesto, že to tak autor aj cíti.
Pred rokmi vyšiel v Domine článok od istého hudobného kritika, na meno si, žiaľ, nespomínam, ktorý tendenčne skritizoval tvorbu Daniela Landu a jeho samotného označil za človeka stavajúceho sa do "chlapáckej pózy". Kritik si možno nevšimol alebo si všimnúť nechcel, že "chlapáctvo" má Landa v sebe a na nič sa nemusí hrať. Landove úspechy v kickboxe, v pretekaní na truckoch či rely sú toho dôkazom. Stíha toho dosť.
V júni 2004 Landa vo Vyšehradskej kaplnke sv. Petra a Pavla usporiadal Večer s písní Karla Kryla pro český národ, aby vzdal hold veľkému pesničkárovi a básnikovi. Na koncerte sa zúčastnili aj celebrity, okrem iných aj biskup Václav Malý. Ja osobne mám z toho zmiešané pocity. Ako veľký milovník Kryla som z toho, čo som videl, zostal dosť zarazený. Landa v mníšskom habite spieval pesničky, ktoré si nikto doteraz takto prespievať nedovolil. Napokon, Kryl je neopakovateľný, jedinečný. Ale na druhej strane priznávam, že Anděl a Moruturi te salutant sa mu vydarili skvele.
Pozitívum celého projektu vidím iba v tom, že Landovi fanúšikovia, ktorí doteraz Kryla nepoznali, sa o túto osobnosť Československa začnú zaujímať.
Nedávno vyšiel v českom Reflexe článok Polepšený rváč nebo český fašista, ktorého autorom bol T. Feřtek. V ňom Landu prirovnáva k Hitlerovi a Mussolinimu a s tým vonkoncom, ale vonkoncom nesúhlasím. Ak niekto porovnáva Landu s takými obludami len preto, že v mladosti "blbol", tak ten niekto si asi verejne lieči svoje komplexy. Neviem, čo dokázal autor spomenutého článku, no viem, že Landa svojimi pesničkami náramne upevnil sebavedomie jedného národa a to naozaj nie je málo.
Každý v živote urobí chybu, ale dôležité je priznať si ju, čo Landa aj urobil. Napriek tomu sa zdá, že sa už nezbaví biľagu skinheada, holej a prázdnej lebky. Tak ho vníma aj bývalý český prezident Václav Havel, ktorý poskytol na túto tému rozhovor Lidovým novinám hlavne v súvislosti so založením rehole Ordo Lumen Templi, ktorú - na veľké prekvapenie - podporujú aj niektorí českí politici. Landa na Havlov postoj zareagoval tým najlepším spôsobom - odpustil mu.
Zdá sa, že Daniel Landa zostane ešte dlho večnou témou pre jeho odporcov aj priaznivcov. Niekdajší obdivovatelia kapely Orlík považujú Landu za zradcu. A to je pre Landových priaznivcov veľmi dobré znamenie.
Daniel Landa: Diskografia
