Pod Strečnom sa nedávno ako už neraz šinula kolóna áut systémom stop and go. Čosi ďaleko vpredu brzdilo premávku. Všetko bolo v pohode až do chvíle, kým to jednému náhle nepreplo a dal sa predbiehať. Prehrmel popri dvoch autách, no musel sa zaradiť. Stihol to len tak-tak. Hlupák! Tá s kosou si každého skôr či neskôr nájde, to je pravda, ale načo jej letieť ozlomkrky oproti?
Ak sa už niekto chce silou-mocou zmárniť, nech to urobí tak, aby nikoho pritom neohrozil. Môže sa napríklad zavrieť v izbe a dookola si na striedačku púšťať v telke Farmu a Panelák, ba navyše si to môže preložiť Ordináciou v ružovej záhrade. Garantujem, že ho po dvoch dňoch vynesú vo vreci.
Občas aj niektorý z politikov zabudne, že nie každý v tomto úžasnom právnom štáte je mechom praštený. Pamätáte sa na tajnú misiu štyroch nýmf z vládnej strany do Petrohradu? Viedla ju tá, čo má pod palcom hlasovanie disciplinovanej osemdesiattrojky.
Tá cesta vládnym špeciálom bola taká utajená, že o jej účele nevedeli ani samotné emisárky. Aspoň tak to vyznelo, lebo novinárom po návrate každá ľapotala niečo iné. Ale Najčistejší ich s vážnou tvárou na sneme za slabú komunikáciu po „obyčajnej služobnej ceste“ spucoval, že to vyzeralo ako naozaj.
Jasné, služobná cesta! My nie sme idioti, všakže, pán predseda.
Občas sa stane, že i ja zabudnem, kto som a kam smerujem. Našťastie je tu istá inštitúcia, ktorá sa ma vytrvalo a neomylne usiluje dostať na správnu cestu.
Doteraz som ani netušil, že som vyznávačom kultúry zla - čím ohrozujem existenciu samotného národa - a že podporujem sodomistický paškvil, akým je spolužitie dvoch žien či dvoch mužov. Vďaka, páni biskupi, otvorili ste mi skarpavené oči!
Nechce sa mi ani veriť, že to hlásajú tí, ktorí majú v náplni práce na prvom mieste lásku k blížnemu. Osobne si neželám, aby ma niekto, kto žije v metasvete a je úplne odtrhnutý od reality, urážal takýmto nevyberaným spôsobom.
Som neveriaci, ale nikdy som nikomu nezazlieval jeho vieru, či je to kresťan, mohamedán, hinduista, budhista, či futbalista. Nepíšem nenávistné články za odluku cirkvi od štátu, ale ani nežiadam stavať kostoly pre neveriacich.
Viem, že viera mnohým ľuďom pomáha prežiť aj tie najťažšie chvíle, ktoré sa niekedy v živote každého človeka vyskytnú. A možno ja prichádzam o niečo výnimočné, neviem.
Ale jedno viem určite - ľudia sa delia iba na slušných a oplanov. Iná možnosť nie je a ani nesmie byť.
A kto si myslí opak, mal by sa nad sebou aspoň zamyslieť.