Súdruhovia, ďakujeme

Autor: Ivan Rias | 23.8.2013 o 10:16 | (upravené 23.8.2013 o 17:04) Karma článku: 17,19 | Prečítané:  10326x

Na jar v šesťdesiatom ôsmom bolo navonok všetko tak ako dlhé roky predtým. Na úradoch znela byrokratčina, obchody s textilom boli plné nekvalitných handier a obchody s elektrom načisto prázdne. Kúpiť si napríklad chladničku, to dalo pekne zabrať. Na fajnovejšie veci ste si museli odstáť hodinové fronty a málokto, i keď boli aj takí, mal za štátom zhabané doláre bony na nákup v špeciálnom obchode.

V mäsiarstvach okolo prázdnych hákov bzučiac krúžili vypasené mäsiarky a vypasené mäsiarky v zafúľaných zásterách do omrzenia bzučali zákazníkom pesničku Mäso ešte neprišlo. Ľudia poslušne a pokorne počúvali a čakali. Čo im ostávalo?
Lenže napriek všetkému sa v tom roku predsa len voľačo začalo - sprvu veľmi nesmelo - hýbať, ba aj meniť.

Akýsi donkichot z tej menšej časti vtedy už socialistickej republiky sa už v januári - aj na jeho veľké prekvapenie - postavil na čelo komunistickej strany a rozhodol sa trochu zliberalizovať spoločenské dianie.
Akosi pozabudol, chudák, kde sa Československo nachádza a kto ho má pod patronátom, z ktorého niet úniku.
Ale aspoň to skúsil.

Medzi ľuďmi rástli protisovietske nálady, dožadovali sa väčšej slobody tlače, komunisti zakladali protikomunistické spolky, v júli ďalší komunista vydal manifest Dvetisíc slov a vyzval v ňom občanov, aby sami začali presadzovať reformný program.
Boli to naozaj čudné časy. Komunisti sa rozhodli robiť poriadky s komunistami.

Zrejme už v tom čase jeden z lotrov smolil všemocnému priateľovi do Moskvy list a zisťoval, aké i sa píše v slove pozývať.
Tento kvalifikovaný krajčír bol podľa niektorých spolukumpánov veľmi inteligentný súdruh. Možno mu IQ merali krajčírskym metrom, ale skôr bude pravda, že tie čísla sa pohybovali v záporných hodnotách. Prečo inak by mal vo výučnom liste údajnú poznámku „na saká nepúšťať“? Pravda ale je, že vysokú školu politickú zvládol na prvý pokus a vedecký titul si nemusel kupovať.

Nemenovanému súdruhovi s komplicmi sa za pomoci tankov Varšavskej zmluvy podarilo vrátiť Československú socialistickú republiku na predpísanú obežnú dráhu medzi ostatné satelity krajiny, kde „zajtra znamenalo už včera“ - Sovietskeho zväzu.
Intermezzo. Keď akýsi mužík z ukrajinských stepí vyzrel v Košiciach z tanku a zbadal veľké mesto, zhíkol - „što eto Nevijork?“

Tak náš súdruh na vyše dve desiatky rokov zabezpečil pracujúcemu ľudu Československa istoty, ktoré tu máme viac-menej dodnes.
Za to mu zo srdca, a najmä pekne ďakujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Policajti, vojaci aj vrtuľník. Vrahov Kubašiaka hľadali tri dni

Obvinenia voči Šajgalovi, ktorý je na úteku, odznova prejedná prvostupňový okresný súd.

KOMENTÁRE

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov nás ničí.


Už ste čítali?