Nebolo to hocičo. Dostal som sa na výmennú rekreáciu v réžii ROH, ktorého členom som mohol/musel byť i ja, hoci som nemal zázračnú červenú knižku. (Chvála komunistickej strane, matke všetkého pokroku, za túto vymoženosť!)
Aj keď jazdou utrápená Karosa robila, čo mohla, do letoviska Živogošče na Makarskej riviére nás čakala poriadna štreka, a tak sa z tašiek postupne vynárali urýchľovače času - borovička či rum, no kolovala i stoličnaja a iné tekuté dobroty. A pivo, ako inak.
Neverili by ste, ako taká kvalitná zmes dokáže skrátiť cestu. Možno aj o polovicu.
Keď sme konečne dorazili do cieľa, všetci sme boli na šrot - príkladný jednoliaty kolektív. A to doslova.
Hotel Nimfa, kde nás ubytovali, bol vrcholom luxusu. Čašníci sa mihotali v čiernych oblekoch aj v najväčšej páľave, jedlo, ba žranica bola od výmyslu sveta - flambované dobroty ako dezert, dobré víno a všeličo iné. K tomu nám vyhrávali Dubrovacki Tamburasi...
Dobré správy sa šíria rýchlo, a tak sme sa dozvedeli, že neďaleko hotelovej je nudistická pláž (volali sme ju nuda pláž - zmúdreli sme až neskôr). Pošepol mi to raz pri raňajkách môj spolubývajúci a žiaril pri tom ako Hirošima. To je čosi!
O nuda plážach som už čo-to začul, ale nikdy som ani len nepomyslel na to, že by som sa raz úplne nahý vycapil medzi neznáme vtáky a vtáčie búdky.
Lenže skúsiť treba všetko, a tak sme sa tam s hriešnymi predstavami vybrali. Do tašky fľaša rakije, čo rozpaky zakryje, nejaké to pivo z domu a išlo sa.
Vyhradená zátoka bola na taký druh rekreácie ako stvorená - z jednej strany masívne Biokovo, z druhej priezračné azúrové more a vstup na pláž strážili vysokánske balvany.
Na kameňoch dve baby v plavkách, veď bolo ešte len ráno a slnko len pomaly rozbiehalo celodennú žeravú šichtu. Vyzliekli sme sa donaha a skočili do mora.
Ráno býva more poriadne studené. Keď z neho chlap vylezie, celý sa akosi scvrkne, predĺžia sa mu iba ak ruky.
Na zohriatie sme si otvorili rakiju a zapíjali sme ju pivom.
To sme si rovno mohli dať rohypnol.
Trošku odbočím. Nedávno som na jednej akcii videl dvoch mladíkov - na pohľad vyššej strednej vrstvy - ako zapíjali Hennessy Red Bullom. Jednému z nich skutočne narástli krídla, urobil „saganovku“ na fešné pozadie čašníčky, tá sa usmiala a poriadnu mu vyťala. Na stupeň víťazov to pre mládencov nebolo.
Kokteil „knieža Myškin“ nie je zrejme pre každého.
Ale vráťme sa na pláž. Z rakije vo fľaši utešene ubúdalo a my sme si vzrušene predstavovali krásne čajočky, ktoré nás o chvíľu obklopia. (V každom mužovi je kus voyeura, nevravte, že nie.)
Ani neviem, ako sme zaspali, ale prebudili sme sa okolo obeda. Pláž už bola plná, deka na deke, no jediní bez plaviek sme boli iba my - dvaja Slováci, členovia Revolučného odborového hnutia. Všetky oči sveta sa upreli na nás. Ženy, tak sa mi videlo, so záujmom, muži pobavene a detičky na nás trochu vydesene ukazovali prštekmi.
Boli sme na nesprávnej pláži!
V zlomku sekundy sme mali plavky na sebe a už nás nebolo. Musela prebehnúť sublimácia, lebo jednoducho sme sa vyparili.
Pláž, ktorú sme hľadali, bola trocha ďalej. Páni, takto nejako musí vyzerať raj! Ten kus požehnanej zeme bol posiaty tými najkrajšími Evami a Adamami. Pre nás iba Evami (to len aby bolo jasné).
Tábor sme si rozložili pod starším nemeckým párom, natreli sme sa krémom a zaľahli na brucho. Kým môj spolubývajúci rekognoskoval terén, ja som sa pustil do rozčítanej knižky.
Ale nech som sa usiloval, ako som len chcel, nech som otáčal hlavu akokoľvek, pred očami som mal iba horárovu bradu. Tá Nemka to musela robiť naschvál!
Dokonca i nohy poroztiahla, zrejme ma chcela predstaviť svojmu G-pointu.
To už bolo priveľa. Nie vždy všetko vyjde podľa plánu, a tak som sa vrátil na pláž pred hotel.
A aby ste vedeli, najkrajšie ženy pri mori sú tie v plavkách!
