Bohvie, kto mu dal to meno, ale ak sa naňho pozriete, viete aspoň prečo - podobnosť s Falcom je nekonečná, práve tak i jeho príbeh.
Aj keď náš kamarát vie po rusky povedať akurát vodka a tank, jeho život so sovietmi je spätý až neuveriteľne.
Tak sa dostávame k nadpisu.
Predstavte si!
Jeho mama sa narodila v štyridsiatom štvrtom, keď cez ich obec udatná Červená armáda tankami hnala Nemčúrov až kamsi do horúcich pekiel.
O pár desiatok rokov, v pamätnom šesťdesiatom ôsmom, sa cez dedinku v Trebišovskom okrese statočná, no už pod názvom Sovietska armáda prehnala na tankoch opäť, ibaže málokto vedel, koho to vlastne naháňa.
Noľem, Vasiľu, povidž, jak to bulo?
Falko sa narodil o necelý mesiac.
Na jeseň sa okolo letokruhov otočí už po štyridsiaty piaty raz a v Kocke bude veselo. Falko, aj keď nezamestnaný, je grand, a preto vie, čo je jeho psia povinnosť.
Preskočíme pár rokov a sme v roku 1991. Po dvadsaťtriročnej dočasnej bratskej pomoci - tak dlho vám vydrží pomáhať skutočne len ten, komu na vás záleží - opustili krajinu posledné sovietske tanky.
Falko to oslávil narodením syna.
Ak už toto nie sú čary, potom neviem.
Falko, v obtiahnutých kraťasoch vreckový nožík s vývrtkou, ktorá už pripravila o poctivosť nejednu fľašu, balíček tabaku a mešec dobrej nálady, je hotový automat na vtipy, ale ak by sa dali trestne stíhať vrahovia pointy, už dávno by sa hompáľal na šibenici. Môžem dosvedčiť, že sa ešte nestalo, aby nejaký vtip nedomrvil.
Po litri veltlinského už rozpráva akoby klinovým písmom, spúšťa svoje neuveriteľné príbehy a prekladá ich vlastnými múdrosťami - K čašníkom sa správaj úctivo, aby ti nenapľuli do piva alebo Aloe vera ti kvapavku nevylieči...Po každej si omočí gamby vo víne a melie ďalej.
Svoje historky točí jednostaj dookola. Niekoho už z nich bolia zuby, inému sa spustí krv z uší, ale Falko si také maličkosti nevšíma. Vždy je dokonale nad vecou.
Medzi jeho príbehy patrí aj ten, prečo ho nevzali za ošetrovateľa. Keď mladá inštruktorka na figuríne názorne predvázala dýchanie z úst do úst, tak sa vzrušil, že mu išlo roztrhnúť kraťasy, nuž ho pohoršená slečna z kurzu vyrazila. Možno tam bolo i čosi viac, ale on sa len škľabí ako Kažimír nad grafom.
Za zmienku stojí aj iný.
Za boľševika niesol do antikvariátu vyše štyridsať zväzkov Leninových spisov, ktoré objavil na povale domu, keď ešte robil kariéru pomocného stavebného robotníka.
Drahocenný poklad viezol asi dva kilometre vo fúriku v tej najväčšej júlovej horúčave. Jazyk mal od smädu kdesi pri pupku a v tej chvíli by sa bol napil hádam aj vody. Nad bosou hlavou sa mu tvorila z potných výparov aureola, ale tento svätec už v duchu počítal, koľko kvalitného ovocného vína za utŕžené peniažky nakúpi.
Keď mokrý ako potápač vyložil literárne skvosty antikvárke na pult, tej sa v šoku zúžili zreničky, zarosili sa jej okuliare a pokúšali sa o ňu mdloby. Veľa nechýbalo a bolo by ju vystrelo.
Napokon sa predsa len dohodli - dala mu tri koruny, len nech si prinesený drahokam vezme späť.
Odišiel s podstatne menším ziskom, ako predpokladal, ale na nejakú tú fľašu čuča aj tak naškrabal.
Občas sa zdá, akoby Falko stál na križovatke snov a reality. Miluje filmy so Seagalom. Obdivuje ho, ako sám holými rukami sťahuje z obehu jedného mrchavca za druhým. V duchu sa s ním aj stotožňuje.
Nečudo, veď stotožniť sa s hrdinami nie je nič ťažké.
Ale najradšej má nás, svojich kamarátov.
A to je hlavné.
