Presne do toho Dómu, pri ktorom sa pred rokmi zdrbal z bicykla, keď v jednej ruke niesol sieťovku s pivami pre otca a druhou rukou sa chcel prežehnať.
Ak to malo byť znamenie, tak nefungovalo.
Nieže by bol bohvieako vzorný kresťan, jeho evanjeliom boli múdrosti podchytené v krčmách, ale sem tam do kostola zašiel.
A občas pri hlbokomyseľných krčmových debatách, keď prišla reč na to, či sa ozaj smrťou všetko končí, odpovedal so smiechom, že „uvidíme“.
Jeho budúca bola bábika z dopravného inšpektorátu. Bola to prirodzená kráska, nie ako to, čo sa nám tu dnes rôzne agentúry snažia podsúvať ako etalóny ženskej krásy - všakovaké kucherenkové či gašparovičové - umelé bárbiny s perami pripomínajúcimi ipeľskú klobásu.
Nie, táto baba mala všetko svoje a mala toho dosť. Dokonca vykazovala isté znaky inteligencie, a navyše bola dobre komunikatívne vybavená.
Bola rozvedená, jej bývalý manžel bol vraj sviniar a jeho hlavnou charakteristickou črtou bolo to, že žiaden charakter nemal.
O bývalých len dobre.
Po trojmesačnej známosti, keď jej povedal, že ju ľúbi viac ako májovú bryndzu a nevymenil by ju ani za črpák žinčice, sa vzali, lebo čo sa má stať, nech sa stane čo najskôr.
Hneď po svadbe mu, ako správna dopraváčka, nasadila papuču. Žiadna krčma, žiadni kamaráti, skrátka, elegantne ho stiahla z obehu.
Keďže si užíval pravidelný prísun rozkoše a lásky, veľmi sa tým ani nezaoberal. Kým sa držal jej partitúry, táto dvojčlenná kapela fungovala bez väčších problémov.
Po pár mesiacoch ho už ale začali žrať mrle. Cítil, že doma začínalo byť menej zábavy ako v Troškových filmoch, a zdalo sa mu, že veselšie musí byť aj v tibetských kláštoroch.
No vždy to akosi ustál.
Ale volanie divočiny bolo stále viac silnejšie a vábenie svorky kamarátov mocnelo. Londonov Buck by iste vedel o tom vyprávať, pravda, ak by psy rozprávať vedeli.
A tak si začínal vymýšľať rôzne dôvody, aby nemusel z práce rovno domov a mohol sa stretávať s kamarátmi. Časom sa z neho stal kľúčový zamestnanec firmy, celá firma závisela na ňom - aspoň z diaľky to tak vyzeralo.
Samozrejme, po čase mu na to prišla, i keď sa doma snažil byť nenápadnejší ako nášľapná mína. Kým sa rozhodla, zanikli vo vesmíre tisícky galaxií a tisíce ich vznikli, ale napokon sa rozhodla.
V Aténach vrcholili LOH a sympatický Ian Thorpe, ktorý svoj život zasvätil športu, si doplával po druhú zlatú vo voľnom spôsobe na 400 metrov.
Dve tisícky kilometrov severne istý mladý muž, ktorý svoj život zasvätil kamarátom a naháňaniu ženských sukieň, si práve dobehol na Slovenskú poštu po predvolanie na rozvodové konanie.