Ten deň si mal rannú šichtu, a tak ti ani veľmi neprekážalo besnenie Perúna, či kto to tam hore vlastne riadi. Navyše si vedel, že kolega donesie „proviant“, čo bol maskovací eufemizmus pre chľast. To poteší stále. Nie že by sa vtedy mohlo v práci slopať, ale slopalo sa. A to na každej úrovni. Byť spoločensky mimo nieslo v sebe isté dekórum. Suchý zákon prišiel až oveľa neskôr.
Tak ako sa míňal proviant, tak sa míňal i čas, ktorý ostával do konca zmeny. Mali ste už peknú špičku, síce nič moc, ale už sa to blížilo k ideálu. Kam povedie vaša cesta po práci bolo viac než jasné - krčma U bosorky vám rada poskytne svoje služby.
Darčeky si už mal zakúpené, stromček si postavil už včera, a do piatej, keď bude večera, to stihneš.
Stihol si to presne. Nestihol si ale žene, ktorá situáciu presne odhadla už vo dverách, vyrozprávať rozprávku o závejoch a zapadnutom autobuse.
Povedala - nemusel si sa až tak ponáhľať, veď je to len Štedrý večer, na čo tvoja spitá hlava zadrdlala - dobre, tak si tú štedrosť užite, a buchol si dverami.
Za dverami si tipoval, koľko sekúnd prejde, kým sa dvere otvoria, a ženička ťa s pokorou zavolá späť. Tie sekundy sa rýchlo nabaľovali na minúty, a dvere sa dajako neotvárali.
Povedal si si, fajn! Ak to chceš takto, budeš to mať takto a vyšiel si pred barak.
Pusté ulice, hnusné počasie. Cítiš sa ako zbitý pes, hlavou sa ti honia najhroznejšie scenáre pomsty, jeden horší ako druhý.
Keby si tak mohol pribiť svoju bezmocnosť na stenu nejakej krčmy! Ale tie sú už zavreté.
No čo, veď aj Ondro vravel, že Vianoce sú len apoteózou buržoázie. Ondro je drevorubač a rád používa cudzie výrazy. Ale on si aspoň so ženou rozumie, Mara si kvôli nemu aj fúzy oholila.
Trikrát si obehol sídlisko a mrazivý vietor z teba vytiahol posledné zvyšky alkoholu. Čo teraz? Pohľad na hodinky, bolo pol ôsmej, už sú iste po večeri (kurník, tá dobrá kapustnica, na ktorú si sa tak tešil!), dietky už rozbaľujú darčeky, tešia sa a híkajú prekvapením. A ty pri tom nie si.
Tá predstava nebola príjemná, bolo to ako dotýkať sa boľavého zuba.
Túto bitku si očividne prehral.
Premrznutý a hladný sa vraciaš domov. Vojdeš do bytu, dvere do obývačky sú otvorené. Za sviatočným stolom sedia pri čistých tanieroch deti a žena vo svojich najkrajších šatách.
Povedala iba, trošku meškáš, a usmiala sa tak nádherne, ako to vie iba ona.
Tá kapustnica chutila akosi slano.