Vraví sa, že závisť je národnou povahovou črtou Slovákov. Čosi na tom bude, ale až takto by som to nezovšeobecňoval. Závisť je celosvetový fenomén. Žltá farba závisti sa tiahne dejinami všetkých národov, od najstarších čias, až po dnešok. Dovolím si tvrdiť, že závisť je rakovinou duše.
Od závisti nie je ďaleko k nenávisti, a od nej je len krôčik k zločinu. Príkladov je na to dosť. Ten príbeh o bratovražde zo Starého zákona som použil len ako ilustráciu.
Niekto bledne závisťou nad novým autom suseda, iný ozelenie od závisti, keď vidí ako sa kolegovi darí v práci. Ľudia slepí závisťou nevidia, alebo nechcú vidieť, že ten, ktorý v živote niečo dosiahol, musel si určité veci odrieknuť, vynaložiť veľa energie na dosiahnutie svojho cieľa. Kým závistlivec ležal na posteli hore pupkom a premýšľal o tom, aký je ten svet nespravodlivý.
Už naši predkovia vedeli, že bohatstvo plodí závisť a chudoba nenávisť: Nech ťa Pánboh živí, pokiaľ budú slivy, a keď budú čerešne, nech ťa čert vezme.
Závidieť si môžme ozaj všeličo. Ženy si závidia postavy, muži postavenie, bezdomovci teplejší kanál, blogeri karmu...
Niektorí závistlivci dokážu skvelo maskovať svoju závisť, navonok sa k vám správajú priateľsky, pochvália vám nové auto a v noci pod rúškom tmy vám cez kapotu pretiahnu mincu. A závisť zakapala, aspoň na chvíľu. Ľudová múdrosť o tom hovorí - priatelia, ktorí všetko doprajú, čo kura znesie, len vajcia nie.
Musím sa priznať, že aj ja závidím.
Závidím napríklad Hrabalovi jeho krásnu lyriku v próze, plnokrvne vykreslené postavy strýca Pepina, či Hanťu, tohto roztomilého baróna Prášila. Závidím mu, ako majstrovsky dokáže pár ťahmi pera vtiahnuť čitateľa do deja.
Závidím aj Rúfusovi, tomuto bardovi z Liptova, prekrásnu zbierku básní Jednoduchá až po korienky vlasov. Alebo zbierku Studnička, kde sa nádhernými veršami vrátil do svojich detských liet.
Mohol by som vymenovať ďalších a ďalších, Ruda Slobodu, Pavla Horova, Haška - to len aby som nemusel ďaleko zachádzať. Je ich veľa, ktorým závidím ich prirodzenú múdrosť, ľahkosť, akou dokážu dať na papier krásne myšlienky.
Závidím, ale viem, že moja závisť nikdy neprerastie do nenávisti. Sú to moje nedostižné vzory, ku ktorým sa budem stále vracať. A veľmi rád.
S vedomím, že strávim s nimi čarovné chvíle samoty.
