Povedal to tak expressis verbis (prepáčte, musel som si vypomôcť košickým dialektom, vhodnejšie slovo mi na um nezišlo), že Rasmussen, hoci vedomý si faktu, že NATO s takou požiadavkou ani neprišlo, len neveriacky krútil hlavou a začal si trhať vlasy.
To je koniec, môžeme sa ísť všetci pásť, nešťastne si šepkal len tak sám pre seba. Šesťdesiat rokov budovania aliancie, ktorá mala zabezpečiť bezpečnosť všetkým jej členom, je zrazu preč. Prečo sa to muselo stať práve teraz, keď šéfujem NATO ja?
Už-už chcel rozpustiť alianciu, keď mu náš minister obrany vysvetlil, že zo strany premiéra šlo len o malú divadelnú vložku.
To aby svet videl, že kultúra u nás nie je cudzia ani najvyšším predstaviteľom moci.
Rasmussenovi chvíľu trvalo, kým pochopil, ale potom sa rozosmial a uznanlivo pokýval hlavou. Máte skvelého herca, pán minister, povedal. Zahral to tak presvedčivo, že som mu úplne naletel.
Bolo vidno, že sa mu uľavilo. Aliancia je zachránená.
Môj kamarát Ondro, kariérny drevorubač, to pochopil hneď, len čo si o tom prečítal v novinách, v ktorých mal zabalený fruštik. Tak ho to pobavilo, že niekoľkokrát z rozmaru vyhodil sekeru vysoko nad hlavu a párkrát ju aj chytil. A rehlil sa ešte, aj keď sa celý krvavý plazil do dediny po pomoc.
Summit sa napokon skončil úspešne. V lietadle Rasmussen povedal, že v Bratislave, kde je inak nuda ako u Amišov, vďaka pánovi Ficovi a jeho veľkému hereckému nadaniu občania majú iste aspoň o zábavu postarané.
Má pravdu. Komik má toľko zábavných scénok v talóne, že mu určite vystačia ešte aj na ďalšie volebné obdobie.
Malú ukážku z nich predviedol ešte pred summitom, keď skvele zahral skeč o výnimkách z Lisabonskej zmluvy.
Národ ho uznáva, je to veľký herec, hoci - podľa niektorých - by mal byť radšej záhradníkom. Naozaj dokáže všetko výborne pohnojiť.