Toto má byť akože umenie?

Autor: Ivan Rias | 13.10.2014 o 10:05 | Karma článku: 12,14 | Prečítané:  10451x

Sedím na záchode a robím to, čo tu ľudia bežne robia - premýšľam. Dumám o umení, prečo sa niekomu páči to a inému zas ono. Kde je hranica, za ktorou sa už umenie končí a kde sa začína bohapustý balast požierajúci estetické bunky človeka? Premýšľam, až sa mi z lysiny parí, keď mi zrazu myšlienky presekne svetielko poznania - umenie je to, čo sa páči mne.

Pre niekoho je vrcholom umenia výtvarné spracovanie ručiaceho jeleňa v lese pri horskom potôčiku. A ak ho maliar zachytí v chladnom ráne, keď mu z tlamy vychádza obláčik pary, myslím tomu jeleňovi, jeho umelecká hodnota v jeho očiach ešte stúpne a môže prejsť i katarziou. Ale pri „ručiacej“ postave od Muncha sa len zhrozí - a toto je čo, preboha? O Pollockových „fŕkancoch“ ani nehovorím.
Alebo hudba. Pamätám si, ako zareagoval môj otec, keď na Slovensko prebleskli prvé tóny od Beatles. Toto má byť akože umenie? Pre niekoho, kto roky rokúce počúval len F. K. Veselého, Kuchára či Simonovú s Chladilom a podobne, to bola len mätež tónov. Vonkoncom nechápal, ako sa mi to môže páčiť, ale neskôr, na sklonku života, si ich, na moju veľkú radosť, tiež obľúbil. Podobne to bolo medzi mnou a synom. Ten odmlada počúval iba metalovú hudbu a jeho izba, zaprataná nahrávkami a plagátmi Metallicy, Anthraxu a mnohými ďalšími, vysielala svetu jasný signál - sem Paľo Habera, Peter Nagy či nebodaj Desmod majú zákaz vstupu. Pre mňa, kto vyrastal na bítlsákoch a pope, to bola len zmeska náhodne pozliepaných zvukov. Neviem, kedy sa to zlomilo, ale neskôr som metalu prepadol i ja a dodnes som veľký fanúšik tejto hudby. Hľa, umenie.
Definovať, čo umenie je a čo nie, je priam nemožné. Pablo Picasso to vystihol asi najlepšie - „Keby som vedel, čo je umenie, netajil by som to.“
Niekto nedá dopustiť na Evitu, iný múdro a uznanlivo pokyvkáva hlavou pri Dostojevskom alebo Joycem, niekto tíši hlad po umeleckom zážitku pri divadelných predstaveniach a niekto pokladá za performanciu už aj striptízové vystúpenie či lapdance v nočných kluboch.
Na jednej strane Rapoš či Troška, na druhej Bergman či Antonioni - každý si nájde svoje - toť sila umenia.
Pre niekoho je umenie pozerať čo i len dve minúty slovenské seriály, kým iný pri nich chrochce blahom a slina blaženosti mu cícerkom steká po brade.
Umenie je súčasťou kultúry každého národa a jeho aspoň veľmi všeobecnú definíciu možno nájsť v každom výkladovom slovníku. Našťastie je pohľad naň a na jeho výtvory prísne subjektívny, a tak vo všeobecnosti platí, čo zdôrazňuje perex. Ale pozor, aj umenie má nepísaný štandard, istú pomyselnú latku, ktorú sa nepatrí veľmi podliezať.
Prinajmenšom by nás mali za čudákov.
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?