reklama

Umenie piť alebo Ako mamka otca zaprela

V pätnástich si to ochutnal prvýkrát. Povinná deväťročná jazda na základke sa práve skončila a s chalanmi ste sa zrazu cítili prenáramne dospelí. Na lavičke v lučeneckom parku, zo všetkých strán dobre stráženej starými platanmi, ste chvatom stiahli pollitrovku kontušovky, vyprázdnili pár fliaš piva a v dyme z lacných bystríc ste spriadali fantastické plány do budúcna, ktoré stopro vyjdú, lebo pri chľaste vyzerá všetko  jednoduché a ľahko uskutočniteľné.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Potom večer doma, keď si už vyvrátil takmer všetky vnútornosti, si sa v duchu zaprisahával, že to svinstvo už nikdy v živote nevezmeš do huby, a keď už od sĺz, ktoré sa rinuli z očí tvojej mamky, sa začali dvíhať parkety, vzal si ťa na vážny pohovor vždy rozvážny otec, inak veľký znalec a milovník vína.
Takéto rozhovory si z duše nenávidel, radšej by si bol prijal kopanec do rozkroku, lebo bolesť časom pominie, ale slová režú čertovsky dlho. Pred otcom si mal rešpekt. Rozprával dlho a dôrazne bez toho, aby čo len trochu zvýšil hlas, a ty si niekde v tmavých zákutiach svojej lebky tušil, že má pravdu. A to ťa hnevalo, ba štvalo najviac.
Vysvetlil ti, že ožrať sa ako hovädo dokáže každé hovädo a že vedieť piť je veľké umenie, ktorému sa poniektorí musia učiť po celý život, a niektorí ho aj tak nezvládnu, no tebe radí, naozaj len pre tvoje dobro, aby si sa ho zmocnil čím skôr, lebo inak ťa budú v živote čakať ťažkosti až strasti.
Jeho slová ti zišli na um o mnoho rokov neskôr. Otec už bol pár rokov po smrti a mamka ti pri kotyogó káve rozprávala jeden z mnohých príbehov, ktoré s ním zažila. So smiechom hovorila o tom, ako ho raz zaprela.
Cestovali sme z fabriky autobusom domov, šofér šiel veľmi pomaly, bol začiatok januára vonku mrzlo tak, ako sa na január patrí. Vtedy ešte fungovali štyri ročné obdobia - keď mala byť zima, tak naozaj bola so všetkým, čo k nej patrí - sneh, ľad i kruté mrazy. Skrátka, tí, čo šéfovali ročným obdobiam mali presne stanovený čas na vládnutie. Dnes je v tom riadny bordel.
Sedím si v teplučku, premýšľam, kde a čo nakúpiť na nedeľu, až sme došli na zastávku pri známej vinárni. A celý autobus mal zrazu o zábavu postarané. Pred vinárňou sa v snehu váľali dvaja chlapi. Mali riadne nakúpené. Vzájomne sa usilovali zdvihnúť zo zeme, no všetky pokusy zaujať vertikálnu polohu zlyhávali, gravitácia a ľad pod snehom ich držali pevne na zemi. Keď sa mladšiemu z nich konečne podarilo ako tak postaviť, chcel zdvihnúť staršieho, lenže ten ho stiahol a opäť boli obaja na zemi. A tak sa to opakovalo koldokola, no čistá groteska.
Baby v autobuse sa rehúňali ako divé, šofér kašľal na cestovný poriadok a bavil sa i on. Tá, čo sedela pri mne, mi vraví, pozri, ten starší vyzerá ako tvoj Števo. Kdeže, hovorím, to isto nie je on, veď sa naňho vôbec nepodobá. A vôbec!
Ale bol to naozaj on, môj drahý mužíček, aj s mladším bratom, tvojím strýkom. A tak som - jediný raz v živote - tvojho otca zaprela. Nikdy viac nič, chvalabohu, podobné nevyviedol. S malým a milým úsmevom príbeh skončila.
Dokázal si si to živo predstaviť. Pri víne musí človek dávať veľký pozor na chvíľku, keď sa to začne preklápať, keď sa končí umenie a začína sa remeslo. A navyše, ak vyjdete z vínnej pivnice na čerstvý vzduch, okamžite urobíte salto, tomu ťažko zabrániť, prírodné zákony a zákonitosti nepustia. Ide v podstate stále len o ten povestný pohárik navyše.
Ale aj veľkí umelci sú len ľudia a občas ten moment prepasú.
A čo sa týka teba, maestro rozhodne nie si. Stále sa ešte učíš.

Ivan Rias

Ivan Rias

Bloger 
  • Počet článkov:  263
  •  | 
  • Páči sa:  66x

Spýtajte sa Ondra... Zoznam autorových rubrík:  AforizmyKultúraZábavaMôj názorEpigramyPoéziaPrózaLiterárne maličkostiPolitikárčenieOdpozorovanéOndroSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu