Posledné veci človeka

Autor: Ivan Rias | 5.3.2014 o 10:50 | (upravené 5.3.2014 o 16:36) Karma článku: 15,04 | Prečítané:  13782x

Zo všetkých živých tvorov iba človek vie, že raz zomrie. Neprišiel som na to prvý, lebo ma už dosť dávno predbehol akýsi Voltaire, ale aj tak je skvelý pocit, ak vaše myšlienky korešpondujú s myšlienkami velikána. A spomenutý, zvaný človek, v istom období svojho života začne - ak to stihne - premýšľať, ako sa dôstojne odpratať z tohto sveta. Začne si napríklad odkladať peniaze, aby pozostalí mali čo najmenšie výdaje, lebo pohreb, vážení, vonkoncom nie je lacný špás. Najbližším aspoň naznačí, aký obrad si želá, lebo nie každý túži skončiť v peci a zasa nie každý znáša pažravé červy. (Ako najprijateľnejšia sa ukazuje hibernácia, lenže zimy u nás  už nie sú, ako bývali, a tak tento variant odpadá.) Veci by si mal človek dať s rodinou do poriadku včas a mal by o nich hovoriť nonšalantne, zľahka, aby nikoho nevydesil - najlepšie pri nedeľnom obede, keď je celá rodina pohromade.

Možno sa pýtate, kedy je to včas. Nuž, indícií, že nastal čas zaoberať sa touto neveselou stránkou života, je viac. Ak máte napríklad prácu, pri ktorej vám hrozia preležaniny, ak ste sedadlo šoféra museli posunúť do najzadnejšej pozície - nie preto, že ste dlhý, ale pre brucho, alebo sa pri úkonoch lásky zadýchate väčšmi ako Dežo Pataky pri zbíjačke - to sú signály, že niečo nie je v poriadku a že je najvyšší čas si vygúgliť služby, ktoré ponúkajú pohrebníctva.

Minule vo vieche, nevedno prečo, padla medzi plné džbány ružovej frankovky práve táto téma. A závažnú tému treba rozvíjať, kým je teplá, čo sa pri víne darí celkom dobre.
Na reprezentatívnej vzorke piatich respondentov sediacich pri stole, už dobre zaštepených hroznovou vakcínou, sa uskutočnil prieskum pod názvom Kto ako chce odísť... Jeho výsledky si už pamätám iba matne.
Viem, že ktosi to chcel mať v plnej paráde, s kresťanským obradom s krásnou, zdnu mäkulinko vyvankúšikovanou truhlou - lebo pohodlie nadovšetko - ktorá by sa nádherne vynímala na katafalku, a k tomu - ako správny kresťan - Zbor židov z opery Nabucco... Inému by zas postačil jednoduchý civilný obrad, v krajnom prípade s krátkym príhovorom bývalých kolegov, aký bol skvelý, nadovšetko statočný a charakterný pracovník, čistý, rýdzi človek a pritom taký skromný, nenahraditeľný pilier fabriky pri plnení náročných úloh, ktoré v konečnom výsledku prinášali osoh celej našej spoločnosti, v kolektíve nesmierne obľúbený, a tak podobne. Ďalší vyhlásil, že on veru nebude finančne zaťažovať rodinu, a preto je za kremáciu (o nákladoch sa ešte neinformoval). A aby rodina ušetrila, niekto má doniesť so sebou aj bandasku nafty.
Ja mám o svojej poslednej ceste jasno už dávnejšie. Učarovali mi Benátky, a tak chcem, aby môj popol rozsypal v niektorom z tamojších kanálov nejaký repujúci gondolier. Isto uznáte, že v taký čas to ich otrepané Óóó sóóóle mióóó by mi mohlo pekne liezť na nervy, vlastne na popol, keďže mne už slnko nezasvieti.
Vlastne som si už aj zložil pesničku - Dobrý človek bol, pracoval jak vôl, vždy mal plný stôl, zostal po ňom bôľ. Melódia je dosť chytľavá - lala lala la, lalal lala la...atď. Ten nápev celkom ujde, ale na texte ešte popracujem, lebo neviem, ako by si Giuseppe poradil s vokáňmi.
Skrátka a dobre, človek by si mal dať svoje posledné veci do poriadku včas. Hlavne, aby sa nespamätal až po funuse.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?