O škaredom káčatku a trošku aj o Pochode

Autor: Ivan Rias | 7.10.2013 o 10:06 | (upravené 7.10.2013 o 15:26) Karma článku: 19,65 | Prečítané:  5232x

Je slnečné nedeľné predpoludnie, predieraš sa húfom ľudí, najviac ich je okolo Dómu - starí, mladí, ba i úplní drobci, všade plno transparentov, hotový Prvý máj. Z volkmena ti do uší spieva David Koller „...středověk neskončil, středověk trvá“, vidíš plno kňazov - starých, mladých i úplných holobriadkov, niektorý sem-tam pohladí nejaké dievčatko po vláskoch, samozrejme, len tak otcovsky. Musíš uznať, dobre to majú zorganizované.

Dôjdeš po prvú križovatku, máš červenú, z bielej škodovky na teba žmurkne ľavým blinkrom sympatická brunetka a jesenné slniečko zrazu akoby po tebe siahalo a chcelo ťa objať svojimi žltými ramenami. Pozdravíš aleju vráskavých stromov, ktoré sa necudne zbavujú zlatohnedého ošatenia, všimneš si obrovský bilbord k župným voľbám - ďalšie prasiatko bojuje o svoje korýtko - performancia obludária v praxi, a schuti si odpľuješ. Oh, ty romantik!

Pri Letnej postáva chlapík v čiernych šuštiakoch s plecami ako Čapajev s cicou, ovešanou zlatom a šperkami - insígniami príslušnosti k stavu. V čiernej minisukni si nežne pohládza kabátik z líšky, lebo ona, aby bolo všetkým jasné, zvieratá miluje.
Na nabúchaných perách vzor Kucherenko hrubý nános červenočerveného rúžu, ktorý tie úbohé pysky robí ešte ozrutnejšie.
Ktovie, ako treba bozkávať takéto gamby, to aby človek najprv trénoval na vtákopyskovi. Bŕŕ!
Z labute sa stalo škaredé káčatko.

Krčma Letná - kedysi obyčajný pajzel v Košiciach, ale vďačný prístav pre večne smädných študentov z blízkych internátov či robotníkov z podnikov, ktorí si po práci, kde vo vražednom pracovnom tempe plnili plán na stodvadsať i viac percent, odskočili na jedno až desať zaslúžených pív.
Dnes je to nóbl podnik so zvončekom na dverách a ak sa chcete dostať dnu, musíte sa objednať.
Škaredé káčatko sa premenilo na krásnu labuť.

Škoda, že táto krajina, to škaredé káčatko - teraz nemáš na mysli krajinu ako takú, lebo tá je prekrásna - ktoré vďaka i takým exotom, aký je i teraz vycapený na bilborde, desaťročia nemalo šancu, aby zmenilo svoj status.
A, žiaľ, ani po nádejných jesenných dňoch spred takmer štvrťstoročia sa nijaký zázrak nekonal. Zase tie isté ksichty, vystajlované fotoshopmi do podoby dobráckych apoštolov, ktorí sa ti prihovárajú pred každými voľbami z veľkých tabúľ a sľubujú istoty a raj na zemi.
Tí múdrejší už tušia, že tí všakovakí kvorkovia, jahnátkovia či richterovia nemôžu splniť nič, lebo najprv sa treba postarať o seba, o vlastné rodiny a kamarátov.
Lebo ten, čo by sa tak rád stal štátnikom a mal svojim hurvínkom už dávno klepnúť po prstoch za všakovaké prešľapy, je len obyčajný panáčik - Spejbl s motúzikmi v rukách mocných bábkohercov. Lebo...

V štáte, kde poriadne nefunguje takmer nič a kde sa zlodejčiny už ani nesnažia maskovať, treba vyjsť do ulíc, ako to bolo nedávno v Košiciach, a trošku s inými transparentmi.
Len kto by to zorganizoval? Na otcov biskupov sa v tom asi spoľahnúť nebude dať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?