Aby sa vedelo, o čom to je, napíšem, o čom to je. Tu je rozhovor reportéra, mediálnej hviezdy (MH), s futbalovou hviezdou (FH) po prehranom domácom zápase:
MH: Môžete, prosím, povedať našim divákom, o čom bol tento zápas?
FH: No tento zápas bol o tom, že hneď v prvom polčase nás súper zaskočil útočnou hrou, čo sme ako domáci nečakali. Tak sa vonku predsa nehrá! A možno to bolo len o tom, že súper behal ako blázon, darilo sa mu spracúvať loptu, kým našim technicky vyspelým hráčom kazil každú akciu vytrvalý dážď.
MH: A nemyslíte si, že veľký podiel na vašej prehre má rozhodca? Šiesty gól padol po evidentnom ofsajde. O čom bol, podľa vás, rozhodca v tomto zápase?
FH: Rozhodca v tomto zápase bol jednoznačne o hovne.
MH: Tie vaše „vlastence“, ktoré tiež prispeli k vysokej prehre, tie boli o čom?
FH: Tie boli hlavne o tom, že náš kouč zvolil zlú taktiku. Mňa, ktorý rád strieľa góly, stiahol do obrany, no a pri dvoch góloch som bol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. A zdá sa, že náš gólman tiež.
MH: Takže, ak si to zhrnieme, dnešný futbal bol hlavne o futbale. Ďakujem za rozhovor.
Otomovanie - ako výstižne tento jazykový neduh pomenoval český teatrológ a kritik Vladimír Just v publikácii Velký slovník floskulí - patrí medzi najčastejšie a musím dodať, že aj najotrasnejšie floskuly.
A tie sa šíria ako prasacia chrípka a sú nimi nakazení športovci, politici, ale čo zaráža najviac, aj veľká časť novinárov.
Autorom predchádzajúceho rozhovoru som ja, ale ak sa vám vidí, že je až prehnane preotomizovaný, prečítajte si skutočný rozhovor v češtine so známou českou herečkou V. Ž. pre istý časopis, ktorý ako príklad uvádza Vladimír Just v spomenutej knižke.
Istotne nám dobre padne, že jazyková bieda nekvitne iba pod Tatrami.
V. Ž.: ...Není to o tom, jestli vypadám dobře nebo špatně. Ale o tom, jak je všechno relativní.
Redaktorka: O čem je pro vás nejvíc hraní?
V. Ž.: O radosti. Musí mě bavit.
Redaktorka: Je to o hraní si?
V. Ž.: Jasně, je to hraní si...
Obidva rozhovory by aj ten, kto strávil v škole iba dve zimy, okomentoval celkom presne:
a) Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
b) Aký požičaj, taký vráť.
Príkladov, keď sa z pôvodne vhodných obrazných spojení či dokonca súcich metafor ustavičným každodenným opakovaním stali bezobsažné, ošúchané, otrepané či dokonca ako staré baganče zodraté frázy, do očí bijúce klišé - v slovenčine trocha staromódnejšie nazvané floskuly - možno uviesť veľa-preveľa.
Papagájovaním sa šíria a udržiavajú dlho-predlho. V médiách masovej komunikácie vždy dakto pre niečo vytvára priestor, raz veľký, inokedy široký, ba aj úzky, pýta sa, v akom časovom horizonte bude hotové to či ono, každý deň je niečo iba vrcholcom ľadovca, v lepšom prípade čerešničkou na torte a pod.
Nemiešam sa do jazykovedy, neteoretizujem, nepokúšam sa o nijaké definície, ale každému, komu nie je osud rodného jazyka ľahostajný, Velký slovník floskulí od Vladimíra Justa vrelo odporúčam.
Týka sa češtiny, ale celkom presne opisuje stav aj v slovenských médiách, najmä v rádiách a televíziách.
Kniha je ilustrovaná originálnymi karikatúrami Vladimíra Renčína, a tak má čitateľ z knihy dvojnásobný pôžitok.
A o tom to je.
