Pieseň, ktorá zabíjala

Autor: Ivan Rias | 11.2.2013 o 11:20 | (upravené 12.2.2013 o 14:29) Karma článku: 15,06 | Prečítané:  4196x

Rezső Seress, autor najznámejšej maďarskej piesne, sa narodil v Budapešti v roku 1889. To je holý fakt. A fakt je aj to, že jeho pieseň Szomorú vasárnap (Smutná nedeľa) si o niekoľko rokov podmanila svet a že bola spracovaná v mnohých jazykoch. No kým sa znej stala Hymna samovrahov, udialo sa pár zaujímavých vecí.

Veľká hospodárska kríza v tridsiatych rokoch minulého storočia neobišla ani Maďarsko. Zúrila nezamestnanosť, beznádejnosť a ľudí fackovala najpochmúrnejšia nálada. A keď si bol v tých časoch chudobný a navyše Žid, bol si prakticky neviditeľný, bol si nikto. A mladý Rezső tieto atribúty poľahky spĺňal.

Školu skončil predčasne a prihlásil sa do kočovného cirkusu ako vzdušný akrobat. Celkom mu to šlo, až kým si jedného dňa zle nevypočítal potrebnú vzdialenosť (tú školu si predsa len mal radšej dokončiť) a strepal sa z výšky na zem. Prežil.
Ďalšou jeho zastávkou bolo divadlo a viacej kabaretov, v ktorých sa živil skladaním barových pesničiek. Tento klavirista samouk bol štedro obdarený talentom a všetko, čo skomponoval, malo u poslucháčov veľký úspech.

V tom čase spoznal vraj najkrajšiu Budapeštianku. Žili spolu až do roku 1932, keď ho opustila. Nepáčil sa jej jeho životný štýl, ustavičné vysedávanie v baroch, a tak sa rozhodla dať mu pá.
Seress niesol rozchod veľmi ťažko, a to až tak, že o rok neskôr skomponoval azda najdepresívnejšiu skladbu všetkých čias. A keď mu k nej priateľ László Jávor napísal ešte depresívnejší text, pesnička sa vydala na známu a dlhočiznú vražednú púť. (Jej slovenský text, je to voľný preklad, si môžete pozrieť tu.)

Onedlho - s veršami piesne v rukách - spáchala samovraždu jeho bývala priateľka a potom nasledovali ďalšie a ďalšie obete. Niektoré úmrtia boli také bizarné, že - podľa mňa - išlo skôr o mýty ako o skutočnosť. Smutných príbehov je naozaj viac ako dosť a možno sa o nich dočítať aj na Internete.

Situácia okolo Smutnej nedele a s ňou súvisiacimi tragédiami bola taká vážna, že ju maďarská vláda dokonca zakázala rádiám vysielať.
Lenže pieseň sa už rozšírila prakticky po celej Európe a dostala sa aj do Ameriky.
Zovšadiaľ prichádzali správy o rastúcom počte samovrážd, ktoré s nešťastnou skladbou nejako súviseli.
Sám autor svetoznámej pesničky v roku 1968 skončil svoj život skokom z okna. Pravda je, že ho zožierala rakovina.

Fiktívny príbeh o zrode tejto výnimočnej piesne natočil v roku 1999 Rolf Schübel a veľmi úspešný film nazval Smutná nedeľa - Pieseň o láske a smrti.

Môžeme smelo povedať, že nijaké umenie tak nepreslávilo Maďarsko ako práve táto pesnička - či už máme na mysli spisovateľov, hercov, i spevákov, ba dokonca takých chýrnych skladateľov, ako je Liszt či Bartók, hoci porovnávať také odlišné oblasti a žánre istotne nie je namieste.
Veľký úspech vo svete zaznamenala i skupina Omega svojou skladbou Gyöngyhajú lány (Dievča s perlami vo vlasoch), ale na Hymnu samovrahov sa ani zďaleka nechytala. Ba taký veľký úspech nemala ani prvá maďarská pornohviezda Ilona Staller, známa ako Cicciolina. A aká to bola umelkyňa!

V angličtine je Smutná nedeľa známa pod názvom Gloomy Sunday a naspieval ju rad skvelých umelcov. Spomeniem len mená ako Paul Robeson, Billie Holiday, ktorá bola popri Elle Fitzgeraldovej azda najväčšou džezovou speváčkou, Marilyn Monroe či Ray Charles. Zo súčasných je to napríklad, Björk, Sinead O'Connor či skvelá Kanaďanka Sarah McLachlan.
V češtine aj v nemčine ju v sedemdesiatych rokoch naspieval i Karel Gott.
Veľmi pekné je aj spracovanie piesne v podaní Orchestra Paula Whitemana so spevákom Johnny Hauserom z roku 1936.

Čo dodať na záver? Dnes už veľmi ťažko povedať, čo je na historkách okolo tejto pesničky pravda a čo iba fámy, ale isté je, že aj umenie občas máva deštrukčné účinky.
Keď v 18. storočí vyšlo Goetheho Utrpenie mladého Werthera, ľudia, ktorí sa až príliš stotožnili s nešťastným osudom tohto mladíka, z vlastnej vôle opúšťali tento svet ako na bežiacom páse.

Smutnú nedeľu som si vypočul veľa ráz a v mnohých verziách, ale že by vo mne vyvolala samovražedné chúťky, to určite nie.
Na druhej strane priznávam, že pri počúvaní niektorých slovenských pesničiek mám neraz chuť otrieskať si hlavu o stenu.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?