Tak už to chodí, za všetko môžu komunisti a krásne baby

Autor: Ivan Rias | 15.5.2012 o 10:32 | (upravené 29.6.2012 o 21:17) Karma článku: 26,64 | Prečítané:  7412x

Ráno vstaneš, poloslepý zapínaš počítač, uvaríš si kávu, prebehneš si správy. JUDr. Richter je ešte stále ministrom a JUDr. Gašparovič po výlete v Tatrách na ďalší nepôjde, Jalta sa nekoná. Tak už to chodí. Ešte olajkuješ pár statusov na fb, prečítaš si e-maily, v duchu ponadávaš na Gorilu za bombastickú ponuku novej evitovky, kriste, to nevedia, aký žáner si u nich objednávaš? Vymažeš spamy, spucuješ suseda, ktorého pes sa ti znovu vyšťal predo dvere, odchádzaš z baraku.

Ponáhľaš sa, dnes ideš po dlhšom čase s MHD, nerád by si zmeškal schôdzku. V stánku si kúpiš lístok, kurník, to už stoja toľko? Nastúpiš do autobusu, ktorý je natrieskaný až po strechu, je špička.
Zaparkuješ pri starenke, ktorá elegantne tancuje pri tyči, miest na sedenie nieto, mladší majú zrejme miestenky.

Pár metrov pred tebou stojí tvoj bývalý kolega, našťastie ťa nevidí, nemali ste sa bohvieako v láske. Spoznávaš ho hneď podľa pijanského nosa, Schnapsnase, ako by povedal jeden z jeho idolov súdruh Erich Honecker.
Vyzerá ako zakladateľ nadácie Fialový nos.

V minulosti mal celkom dobrú pracovnú pozíciu, veď pochádzal z rodiny, kde sa to len tak hmýrilo oceneniami - od vyznamenania Za zásluhy o Ľudové milície až po hrdý titul Vzorný udavač.
V zamestnaní sa vedel orientovať, súdruh sa vyznal vo všetkom okrem roboty, večne bol namazaný, ale komu to vtedy prekážalo?
Keď firmu prevzal zahraničný majiteľ, zdalo sa, že sa umravní, ale dedičnosť sa ukázala silnejšia. Pre nejaké čachre (vraj šlohol všetko, čo nestihli iní) a alkohol dostal kopačky.
Tak už to chodí. Ale čert s ním.

A potom si ju všimneš. Tak to teda hej, také čosi by nemalo cestovať v dobytčiaku. Stojí neďaleko teba, cítiš jej sviežu vôňu, môže mať okolo tridsiatky. Nevidíš ju celú, iba od ramien vyššie, ale predstavivosť ti pracuje naplno a zvyšok tela celkom ľahko dotvorí.

Predstavuješ si ju na snehobielej pláži kdesi v Karibiku, meníš sa na Pierce Brosnana, hľadíš na tú krásu odetú iba do zmyselného úsmevu a usrkuješ pri tom ľadové martini s vodkou. Shaken. Not stirred...

Do reality ťa vráti akýsi piskľavý hlas - kontrola cestovných lístkov. Sprvu nikoho nevidíš, potom ho zbadáš, chlapík len o čosi vyšší ako požiarny hydrant, hľadí na teba prasačími očkami. Podávaš mu lístok a v tom momente si uvedomíš, že je zle.
Pri tom všetko rozjímaní si ho zabudol označiť, čo si on, samozrejme, všimne. Je na to cvičený.
Zaplatíš stonásobok ceny cestovného lístka, za čo by si mohol mať fľašu Martini a vrece olív. Takto si len prispel Dopravnému podniku na zlepšenie služieb pre cestujúcich.
Tak už to chodí.

Do pekla s komunistami, do pekla s krásnymi ženami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?