Drahá, je koniec

Autor: Ivan Rias | 22.3.2012 o 10:20 | (upravené 22.3.2012 o 10:44) Karma článku: 22,82 | Prečítané:  7334x

Prepáč, že takto verejne, viem, že budeš prskať ako rozštelovaný trabant, ale mne je to už voľné. Nič s tým neurobíš, toto už neovplyvníš, tak ako ani ja nedokážem ovplyvniť otáčanie Zeme. Časy, keď si ma ovládala, sú preč, s tým sa musíš, drahá, zmieriť.

Dnes som prišiel domov, dal som si fajnú sprchu, večer si idem s priateľmi posedieť - a to bez teba. Času mám ešte dosť, zapínam telku, upútavky na Hotel Paradise, Farmu, Panelák, Pištu Seagala a na iné sračky, prepínam kanály, konečne zaujímavý dokument o našich národných kultúrnych pamiatkach (nie, nie, akademik Čič medzi nimi nebol), máme sa čím pýšiť, škoda tej Krásnej Hôrky, pamätáš si, ako sme spolu jazdievali do Lučenca a tam po pravej strane sa týčila tá krása do nebies?

Času mám stále dosť, spomínam, ako sme sa spoznali, tuším to bolo v sedmičke či v osmičke na základke, padla si mi do oka, rodičia vedeli, že je to akosi priskoro, dohovárali mi po dobrom, potom i inak, počul som ich, ale nepočúval, mal som už svoju hlavu, stretávali sme sa potajomky, čo bola taká úžasná vec. Pamätáš?

A potom to už išlo, boli sme stále spolu, zdalo sa, že nás nič nedokáže rozdeliť, neprekážalo ti ani moje experimentovanie, keď som to skúšal aj s inými, po tejto stránke si bola vskutku výnimočná.

Ozaj, istý čas sa ti veľmi páčilo, keď som dokázal vaľkať tvoj štíhly driek tak, že si sa mi skrúcala v prstoch a priadla si pritom ako mača a potom, keď som ťa dokončil jazykom, si už normálne horela a ja som sa opájal tvojou omamnou vôňou.

Bola si moja verná spoločníčka, spolu sme vymetali podniky, chodievali na žúrky k priateľom, nebola jediná akcia, na ktorej by si so mnou nebola, bez teba by to nebolo ono, pomáhala si mi pri práci a spríjemňovala relax.
Stále spolu, v dobrom i zlom.

Vidíš, a teraz je koniec. Je koniec, zbytočne skúšaš na mňa svoje zvody, rozhodol som sa vyslobodiť spod tvojho područia, bolo už veľmi tesné, a mne to zrazu začalo prekážať, zle sa mi dýchalo.
A to ani nespomínam, o koľko peňazí si ma pumpla, lebo na tebe som, prisámvačku, nešetril. Drahá, bola si neskutočne drahá.

Viem, neostaneš dlho sama, nemôžeš za to, máš to skrátka v sebe, nie je ľahké ti odolať, vieš sa sakramentsky dobre predať, o nových kunčaftov iste núdzu mať nebudeš.

Tak sa maj, ale šťastie ti neželám.

Dnes sú to dva roky, keď autor článku po desaťročiach silného fajčenia zašliapol posledného vajgla marlborky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?