Práásk!

Autor: Ivan Rias | 3.1.2011 o 10:16 | (upravené 3.1.2011 o 10:39) Karma článku: 14,72 | Prečítané:  2735x

Ani som netušil, že viem urobiť salto vzad. Stačilo však vykročiť cez vchodové dvere, stúpiť na dobre zamaskovaný ľad pod snehom, a už som mal nohy za hlavou.

Jumping panenka! Tak so mnou prasklo, že určite všetkých štrnásť seizmografov na Slovensku zaregistrovalo vibrácie. A to už mám ľudskú hmotnosť. Ak by sa to stalo vlani, keď som vážil tonu, tak by sa seizmológovia išli zblázniť a na Hornáde by sa tvorili cunami.
Kým sa mi vracal vyrazený dych, otrasený mozog sa prihlásil do služby tak, že mi skomponoval peknú pesničku. Žiaľ, pamätám si z nej iba prvé dvojveršie:

Vonku mrzne, žiadne teplo,
na ľade mnou riadne ...

Za ten svet si neviem spomenúť na posledné slovo! Viem iba, že sa to pekne rýmovalo. Škoda, že nepoznám noty, lebo to dielko má aj melódiu. Pravda, nie je to nič svetoborné, úplne jednoduchý nápev, nič náročné, dokázal by to hádam zaspievať aj Rytmus.

Fešná panička zo susedného vchodu, ktorá šla náhodou okolo, sa ma opýtala, či sa mi niečo nestalo a nasadila si tmavé slnečné okuliare.
Asi som ju oslnil svojou krásou, či čo, lebo slnko už zapadlo ako Ondro do putiky.

Ondro vravieva, že štamperlík dobrej slivovice nemôže uškodiť. Kdesi vraj čítal, že KUA (Komora učených alkoholikov) to odporúča ako profylaktikum, a tak ich zvykne do seba nasúkať aj dvadsať.
Chce nás asi všetkých prežiť, huncútisko jedno.

„Treba tie svine zažalovať, lebo sneh má byť odprataný a chodníky posypané a tak podobne.“ Povedal to jazyk dômyselne ukrytý za bielo bielym chrupom, ktorý bol orámovaný pekne krojenými karmínovočervenými perami.

Fíha, nielen pekná je, no i múdra.

Hlava bola ešte trochu rozheganá, ale kapitáň Mozogáň už vydával povely a rady: nezízaj na ňu ako Nemec na orloj, ohúr ju svojimi duchaplnosťami, na ne ženy zvyknú zabrať, nech ťa nemýli, že má manžela, vieš dobre, že je od nej o niekoľko desaťročí starší, šanca tu je, len už otvor konečne papuľu!
Kým som sa však stihol zapojiť do debaty, už jej nebolo, ostal po nej iba jemný závoj vône Coco Chanel.

A koho mám vlastne žalovať a za čo? Domovník je dobrý kamoš, majiteľ štyroch detí a jednej milej bosorky, chodievame spolu na pivo. Zlomené nemám nič, hádam iba srdce, lebo tá baba bola skutočne krásna a viem, že zažijem ešte pekných pár bolestných sekúnd v myšlienkách na ňu.

Možno sa raz osmelím, počkám si na ňu za rohom a keď sa objaví, rozbehnem sa oproti nej a vystrúham jej nádherné salto.

Musím to však stihnúť, kým je sneh a ľad. Podľa rosničiek veľa času nemám.

Úspešný rok bez pádov, priatelia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?