Mal 76 rokov, ale vďaka tomu, že nikdy nemusel fyzicky pracovať, viac ako 75 by ste mu nehádali. Na svoj vek vyzeral dobre, ani so zdravím nemal problémy, ani žena ho nejedovala, keďže väčšinu času trávila pri vnúčatách na druhom konci našej krásnej, ale politikmi devastovanej vlasti.
Akurát ten dôchodok keby bol vyšší! Ale štát ho naučil šetriť. V zime vypínal chladničku a potraviny držal na parapete za oknom, v byte zbytočne nesvietil, dokázal takmer všetko robiť potme. Televízor zapínal len vtedy, keď tušil, že tam uvidí Tomanovú, ku ktorej si vytvoril taký zvláštny vzťah, ktorý odborníci nazývajú platonickou láskou.
V záchode splachoval len po veľkej, a tak neskoro zbadal, že niečo nie je v poriadku. Jedného dňa potom, keď musel spláchnuť, si všimol, že dole okolo misy je plno vody. Aj ako úplný laik vedel, že je zle a bude musieť zavolať opravárov.
Zavolal teda na bytový podnik a po krížovom výsluchu mu službukonajúca dobrá víla dala číslo na jednu súkromnú firmu, lebo ich vodári sú už v teréne. Hneď tam zavolal, vysvetlil svoj problém a dostal sľub, že mu tam niekoho pošlú.
Vinco sa potešil, a keďže pochádzal zo starej školy, veľmi dobre vedel, čo sa patrí a sluší. Spod epedy vytiahol niekoľko bankoviek, schmatol igelitku a v novom svetovom rekorde pre starších seniorov dobehol do neďalekého marketu. Kúpil šesť pív, kávu, štangľu inoveckej salámy, chleb, a v skvelom čase pribehol domov. Nestihol si ani vychutnať jemné melódie, ktoré mu vypiskovali staré pajšle, a už sa aj ozval zvonček od dverí.
Vo dverách sa objavil asi 130 kilový chlapík, zelené montérky, zrejme šité na mieru, zelená šiltovka s logom firmy, veru, dnes sa firmy vedia prezentovať. V ruke obrovský francúzak, nič viac, nič menej.
- Tak čo, šéfko, kde nás tlačí bota? - opýtal sa drobček, a už bol v záchode. Ako sa tam prepasíroval, bolo pre Vinca záhadou.
- Máte prasknutú odtokovku, šéfko, žiaden problém, nebojinkajte sa, to bude malina - zaznelo hlásenie z kabíny a Vincovi sa náramne uľavilo.
- Môžem vám, majstre, urobiť kávu alebo si dáte radšej pivo?
- No, káva by bodla, šéfe, aj jedno pivko, že áno. Však kolega si ma vyzdvihne, keď tu skončím.
Drobček vypil kávu, spakoval polku salámy, zalial to štyrmi pivami, elegantne si odgrgol a konečne sa zdvihol zo stoličky. Vinco párkrát naprázdno preglgol a v duchu si spočítal, že toto občerstvenie by mu vydržalo najmenej na týždeň.
- Do psej matere! To si uľavil záchranár, keď vyliezal zo záchoda.
- Pozrite, šéfko, tú misu už aj tak bolo treba vymeniť, dlho by vám nevydržala. Spadol mi tam francúzak a trošku tá misa praskla, že áno.
A hneď mu aj načrtol ďalšiu stratégiu. Ja teraz zavolám kolegu, vy zatiaľ uvoľníte tie dve šrauby, ktoré držia misu, zájdete do Vodára kúpiť odtokovú harmoniku a novú misu, potom nám zavoláte a ja vám to tam nahodím, a nie je čo riešiť.
Vystavil mu faktúru za odvedenú prácu plus cestu a už ho nebolo.
Vinco bol v koncoch. Štyri stovky fuč a záchod je v horšom stave ako bol na začiatku. Vraj harmoniku, ale akú? A akú misu, bude mi tam pasovať? Vraj uvoľniť šrauby, ale ako a čím? Priveľa rébusov pre úradníka na dôchodku.
V zúfalstve zazvonil k susedom oproti, bývala tam mladá rómska rodina, takí tí slušní. Opýtal sa, či by mu náhodou nevedeli poradiť. Mladý Róm sa pozrel na záchod, nebojte sa, ujo, ja som nedávno tiež menil misu, to nebude problém.
No, aby som to nepreťahoval, ako Honzík naše krásavice - mladý ho zobral so starou škodovkou do predajne, kúpili, čo bolo treba, vymenil misu aj odtokovú rúru a ani nie za dve hodiny bol záchod hotový.
A nezobral za to ani mincu.
Vinco, pamätáš si, aký si bol nasratý, keď sa tí cigáni nasťahovali do tvojej blízkosti?
